referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 30. októbra 2014
Sociálno-patologické javy
Dátum pridania:22.08.2005Oznámkuj:12345
Autor referátu:lindus
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:13 914
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:57.2
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:95m 20s
Pomalé čítanie:143m 0s
 
Čím väčšie sú deformácie hodnôt, tým väčšie sú deformácie vzťahov.

Nasledujúca schéma ukazuje negatívny proces deformácie a interakcie jednotlivých komponentov, ktorej možno zabrániť v rôznych štádiách, avšak je nutná zmena príslušných noriem a reorganizácia inštitúcií. Odhalenie sociálno-patologických javov, resp. sociálnych deviácií a ich príčin, pôsobiacich smerom proti zdarnému priebehu a uplatňovaniu cieľov, ktoré spoločnosť sleduje, je nutné pre zabránenie deformácii vzťahov a spoločnosti.

HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE SOCIÁLNA NORMA
Zmena hodnotových orientácií Nedodržanie normy
Rozvoj nových hodnot. orientácií Tieňová normotvorba
Zámena normy

SOCIÁLNE VZŤAHY SOCIÁLNE INŠTITÚCIE
Rast sociálnych konfliktov Deformácia inštitúcie
Sociálana integrácia Zmena inštitúcií

Schéma:
a) východiskom sociálnej deviácie je zmena hodnotových orientácií, ktorá je podmienená v objektívnych podmienkach
b) zmena orientácie je stále väčšia a vedie k zvýšeniu počtu konfliktov a k narúšaniu sociálnych noriem, ktoré regulujú
c) ak daný proces nie je kontrolovaný a nevyvoláva nutnú sociálnu reakciu, sociálna norma prestáva fungovať a vzniká tieňová normotvorba, naruší sa fungovanie sociálnych inštitúcií a nahrádzajú sa neformálnymi vzťahmi
d) nevratná zmena v systéme spoločenských vzťahov, rastú sociálne rozpory produkujúce sociálne deviantné správanie a je možné pozorovať rast dynamiky protispoločenských vzťahov

Príčiny vzniku sociálno-deviantných javov je nutné hľadať v osobnosti devianta a v deformovanom hodnotovom systéme, v nedostatočnom sociálnom konsenzuse. Sociálne deviácie vznikajú v dôsledku zaostalosti normatívneho systému a kultúrnej medzery. Z hľadiska aktéra môže byť vznik deviácie kauzálne podmienený geneticky, mentálnou nedostatočnosťou, vplyvom rodinného prostredia, priebehom socializácie a biografickou dráhou.

Rozdelenie sociálnych deviácií

Sociológia rozlišuje deviácie pozitívne a negatívne, tzn. každá odchýlka od normy je deviácia, teda nielen porušenie a nedodržanie normy, ale aj jej preháňanie do krajností je považované za deviáciu (alkoholizmus-militarná abstitnencia, chudoba-nadmerné bohatstvo).
Sociálne deviácie delíme i na: - primárne - porušenie pravidla na základe prvotného impulzu,
- sekundárne - sú dôsledkom reakcie indivídua na označenie jeho chovania za správanie deviantné. Je to zdvojená reakcia, tzn. reakcia aktéra na reakciu verejnosti na jeho primárnu deviáciu.

Sociálna deviácia závisí od sociálneho definovania deviantného správania v tejktorej spoločnosti. Deviácia teda nie je absolútna, ale relatívna - závisí od času, miesta, kultúry, tradícií a sociálnych okolností, pretože v rôznych kultúrach, spoločnostiach a sociálnych skupinách a v rôznych obdobiach ich vývoja a za rôznych okolností platia rôzne normy a vzory správania. Z toho vyplýva, že sa budú odlišovať i definície deviantného správania. (V kresťanstve je neprípustné, aby muži vstupovali do chrámov s pokrývkou hlavy, judaizmus to naopak prikazuje. Príkladom je i násilná smrť človeka, ktorá je bežne verejnosťou chápaná ako vražda, a teda deviantné správanie. Ale za určitých okolností /vojnový konflikt, obrana vlasti/ je spoločnosť ochotná tolerovať a prikazovať zabíjanie.)
Pre pochopenie sociálnych deviácií je dôležitá znalosť sociálnych noriem. Väčšina noriem nie je formálne fixovaná, mnohé z nich sa ťažko verbálne vyjadrujú. Každá norma je vybavená sankciou. Sankciovanie normy je dôkazom, že norma sama predpokladá možnosť svojho porušenia. (Kde nie je norma, nie je deviácia, a naopak.) Extrémne správanie je stíhané trestne alebo iným systémom sociálnej kontroly. Kedže žiadna norma nie je dodržiavaná úplne presne a všetkými ľuďmi rovnako, existuje v spoločnosti tzv. tolerančný limit, ktorý je variabilný v čase (napr. tolerančný limit pre konzum alkoholu kolíše od prísneho zákazu sankciovaného náboženstvom /islam/ a právnou normou, až po zhovievavú a sociálne nebezpečnú ľahostajnosť k alkoholovému abúzu. Podobne je tomu i vo sfére sexuálneho správania, kde sa tolerančný limit rozšíril, hlavne v súvislosti s masovým rozšírením účinnej antikoncepcie.).
 
späťspäť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalejďalej
 
Zdroje: Sopóci, J.; Búzik, B.: Základy sociológie. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava , Sociální deviace, sociologie nemoci a medicíny. Sociologické nakladatelství a sociologický ústav AV ČR, Praha 1994., Chaloupka, L.: Úvod do sociální patologie. Univerzita Karlova, Praha 1983., Vítek, K. a kol.: Výchovné poradenství a sociální patologie. Univerzita Palackého, Olomouc , Dahrendorf, R.: Moderný sociálny konflikt. Archa, Bratislava 1991.
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.