Predmet sociológie práce

Sociológia práce – je interdisciplinárna veda, ktorá čerpá informácie so sociologických vied (napr. Sociológie priemyslu, poľnohospodárstva, podniku) a všetkých ostatných vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú problematikou práce.

1. Úlohou sociológie práce je skúmať organizáciu a deľbu práce v jej historických a aktuálnych ekonomických a politických podmienkach.
2. Sociológia práce skúma pracovné podmienky v rozličných zamestnaniach.
3. Sociológia práce skúma vplyv práce na medziosobnostné vzťahy, ktoré vznikajú v pracovnej činnosti (vzťahy nadriadených a podriadených).
4. Sociológia práce skúma vplyv podnikateľských záujmov na sociálnu klímu pracoviska.
5. Sociológia práce skúma vplyv záujmových a profesijných organizácií na sociálnu politiku štátu a podmienky pre vykonávanie práce (komory, lekárnici, odbory).

Predmetom sociológie práce sú všetky ľudské skupiny a jednotlivci podieľajúci sa na spoločnej pracovnej činnosti.
Hlavné oblasti sociológie práce (SP sa zaoberá):
1. otázka definície práce a jej klasifikácie podľa rozličných kritérií (duševná a fyzická).
2. Skúmať vplyv práce na rozvoj jednotlivca a spoločnosti.
3. otázkami činiteľov, ktoré vplývajú na motiváciu pracovníkov a na ich produktivitu (najčastejší činiteľ je mzda…..ďalší dĺžka práce…..).
4. otázkami činiteľov, ktoré vplývajú a uspokojenie zamestnancov s pracovnou činnosťou.
5. problematikou vedenia pracovných kolektívov a vedením organizácie práce
6. problematikou utvárania profesionálneho vzťahu k práci.

Práca ako sociálny jav

Práca
- je základná sociálna činnosť človeka, ktorou pretvára za pomoci nástrojov a strojov prírodné podmienky
- uspokojuje materiálne, biologické a sociálne potreby človeka
- prácou sa získava moc, uznanie, prostriedky nevyhnutné k živobytiu
Práca zanecháva aj určité spoločenské dôsledky vo forme industrializácie a celkového technického pokroku.
Práca ako komplexná činnosť človeka má stránku fyziologickú, technickú, ekonomickú, psychologickú a sociologickú.

1. Fyziologická – spočíva vo vynakladaní svalovej a mozgovej energie v pracovnej činnosti.
2. Technická – týka sa schopností zamestnanca pracovať s prideleným strojom alebo nástrojom a zvládnuť požiadavky vyplývajúce z technických objavov.
3. Ekonomická – spočíva vo výrobno-spotrebiteľských vzťahoch.
4. Psychologická – spočíva v nárokoch pracovnej činnosti na psychiku zamestnanca.
5.