referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 25. novembra 2014
Bankovníctvo
Dátum pridania:07.11.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:blableblu
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:8 795
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:25.9
Priemerná známka:3.01Rýchle čítanie:43m 10s
Pomalé čítanie:64m 45s
 

Bankový systém, banky a ich úloha v ekonomike


Stabilný bankový systém - významný prvok každej trhovej ekonomiky.
V hospodárstve sa:
-na jednej strane sa vyskytujú voľné peniaze (u domácností, podnikov, aj ostatných inštitúcií, vrátane štátu)                                                                                                                                                     -na 2 strane vzniká potreba požičať si prostriedky (takisto na strane domácností, podnikov)

Z toho vyplýva potreba obchodovania s peniazmi – obchody s peniazmi sa realizujú na finančnom trhu.
Finančný trh - sprostredkováva nákup a predaj peňazí tak, že peniaze smerujú tam, kde sú najlepšie zhodnotené.
Transakcie na finančnom trhu prebiehajú spravidla sprostredkovane - teda s využitím služieb finančných sprostredkovateľov.
Finanční sprostredkovatelia - banky, sporiteľne, úverové družstvá, penzijné fondy, poisťovne.

Bankové inštitúcie- uľahčujú peňažné obchody medzi:
-subjektmi, ktoré požičiavajú peňažné prostriedky (majú ich prebytok) a
-subjektmi, ktoré si vypožičiavajú peňažné prostriedky (majú ich nedostatok)
To znamená, že bankové inštitúcie prevádzajú peňažné prostriedky od veriteľov k dlžníkom, na to používajú rôzne finančné nástroje a poskytujú celý rad ďalších služieb:
- zriaďovanie a vedenie rôznych druhov účtov
- zaisťovanie platobného styku
- nákup a predaj valút a devíz
- úschova a správa cenností
- činnosti spojené s CP
- poradenská činnosť


Banka - podnikateľský subjekt, ktorý prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorý má na tieto činnosti udelené bankové povolenie.
Cieľ hospodárenia banky- dosiahnutie zisku.

Bankový systém - súhrn všetkých bankových inštitúcií v danom štáte a usporiadanie vzťahov medzi nimi.
Bankový systém – 2 položky:
Inštitucionálna - patria tu jednotlivé banky. Členené podľa hlavnej náplne činnosti do niekoľkých druhov
Funkčná - reprezentuje organizáciu, resp. spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankovými inštitúciami v danej ekonomike, rozlišujú sa jednostupňové a dvojstupňové bankové systémy.

Jednostupňový bankový systém:
- 1.stupeň tvorí centrálna banka a ostatné banky,
- všetky operácie vykonáva jediná banka - centrálna banka,
- niekedy označovaný ako systém monobanky,
- vyskytuje sa hlavne v netrhových ekonomikách - centrálne plánovaných ekonomikách.

Dvojstupňový bankový systém:
- 1.stupeň tvorí centrálna banka,
- 2.stupeň tvoria komerčné banky, ktoré vykonávajú vlastné obchodné činnosti
- vyskytuje sa v trhových ekonomikách

Súčasťou bankového systému sú:
Obchodné banky - realizujú spravidla depozitné a úverové operácie, môžu byť univerzálne, aj špecializované,
Sporiteľné banky - špecializujú sa na depozitné, úverové a ďalšie operácie pre obyvateľstvo
Investičné banky - buď investujú do CP, alebo poskytujú dlhodobé úvery
Rozvojové banky - špecializujú sa na účelové, obvykle dlhodobé úvery investičného charakteru
Špecializované vládne banky - sú zakladané vládou, napr. za účelom podpory exportu, rozsiahlych investičných úverov a pod.
Hypotekárne banky- špecializujú sa na emisiu hypotekárnych záložných listov a na poskytovanie hypotekárnych úverov
Stavebné sporiteľne - prijímajú vklady od účastníkov stavebného sporenia a poskytujú im úvery s výhodnejšími úrokovými sadzbami
Poľnohospodárske banky - uskutočňujú bankové operácie a ponúkajú bankové služby spravidla v sektore poľnohospodárstva
Mestské a komunálne banky - sú zakladané mestami a obcami za účelom ponuky bankových operácií a služieb v danom regióne,
Konzorciálne banky - sú zakladané skupinami bánk spravidla za účelom poskytovania rozsiahlych úverov
Zahraničné banky - ide o obchodné a ďalšie banky, ktoré sú výlučne vo vlastníctve zahraničných subjektov alebo pobočiek týchto bánk
Bankové holdingové spoločnosti- ide o konglomeráty niekoľkých inštitúcií, z ktorých aspoň jedna je banka
Medzinárodné banky- nie sú súčasťou bankového systému danej krajiny

Do skupiny medzinárodných bánk patria napríklad:
- Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
- Banka pre medzinárodné platby
- Európska banka pre obnovu a rozvoj
- Európska investičná banka

Centrálna banka - výsadné postavenie v 2-stupňovom bankovom systéme. Je to inštitúcia, ktorá slúži verejným záujmom. Má spravidla formu 1 inštitúcie – napr. bank of england
V USA existuje v podobe sústavy bánk (federal reserve system).

Cieľ komerčnej banky - dosahovanie zisku
Podľa charakteru obchodnej činnosti a rozsahu pôsobenia možno banky rozdeliť do niekoľkých typov:
- univerzálne
- sporiteľne
- špecializované
- banky investičného charakteru
- úverové družstvá


Univerzálne banky
- realizujú širokú škálu bankových obchodov,
- komerčné banky uskutočňujú bankové obchody spravidla pre súkromné podnikateľské subjekty, PO a FO
- veľký podiel na ich obchodoch - tradičné bankové produkty ako nákup krátkodobých a strednodobých vkladov a poskytovanie úverov
- poskytujú spravidla aj produkty investičného charakteru- napr. obchody s CP

Sporiteľne
- ich obchodná činnosť- zameraná spravidla na sústredenie peňažných prostriedkov od drobnejšej klientely
- prijímajú vklady v rôznych formách a získavajú primárne finančné zdroje, na to majú spravidla vybudovanú rozsiahlu sieť pobočiek
Produkty sporiteľní - orientované na 3 hlavné druhy klientov
- FO
- štát a obce- sporiteľne poskytujú strednodobé a dlhodobé pôžičky
- drobní a strední podnikatelia- sporiteľne poskytujú štandardné služby, napr. vedenie bežných účtov

Špecializované banky
- realizujú len niektoré bankové obchody, zamerané na vybrané produkty
- majú obmedzenú bankovú licenciu
- zameriavajú sa napr. na podporu niektorých sektorov ekonomiky, preberanie problematických úverov a pod

Druhy špecializovaných bánk
- Hypotekárne banky - hlavnými produktmi sú dlhodobé úvery zaistené nehnuteľným majetkom, pričom dlhodobé finančné zdroje si banka obstaráva vydávaním hypotekárnych záložných listov a nákupom termínovaných vkladov
- Stavebné sporiteľne - špecifickým produktom je získavanie účelových vkladov určených na poskytnutie úveru pre výstavbu alebo rekonštrukciu bytu

Banky investičného charakteru
- hlavnou oblasťou ich činnosti- strednodobé a dlhodobé úverovanie
- dlhodobé peňažné prostriedky získavajú spravidla emisiou bankových dlhopisov a nákupom termínovaných vkladov
- uvedené zdroje poskytujú priemyselným podnikom v podobe investičných dlhodobých úverov

Úverové družstvá
- sú zamerané na malých podnikateľov, poľnohospodárstvo, obchod, remeslo, slobodné povolania a pod.

Bankovníctvo v SR
NBS - centrálne banka SR
Podľa zákona je právnická osoba so sídlom v BA a nezapisuje sa do OR. Od 1.januára 2009 je NBS súčasťou eurosystému.
Prvotný cieľ NBS – udržiavanie cenovej stability v eurozóne v spolupráci s ECB a ostatnými CB krajín eurozóny.

Okrem NBS pôsobia v bankovom sektore SR tieto subjekty:
- banky so sídlom na území SR
- pobočky zahraničných úverových inštitúcií
- pobočky slovenských bánk pôsobiacich v zahraničí
- subjekty voľne poskytujúce cezhraničné služby
- slovenské banky poskytujúce voľné cezhraničné služby v zahraničí
- zastúpenia zahraničných úverových inštitúcií v SR
- zastúpenia slovenských bánk v zahraničí
- banky v osobitnom režime



Banky so sídlom na území SR

Podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je banka právnická osoba so sídlom na území SR, založená ako a. s., ktorá:
- prijíma vklady
- poskytuje úvery
- má na výkon týchto činností udelené bankové povolenie
Iná právna forma banky sa zakazuje.

Ďalšie činnosti
- prevody peňažných prostriedkov
- poskytovanie investičných služieb
- obchodovanie na vlastný účet
- správa pohľadávok klienta na jeho účet
- finančný lízing
- obchodovanie s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami
- poskytovanie záruk
- uloženie vecí
- prenájom bezpečnostných schránok
 -finančné sprostredkovanie
- funkcia depozitára podľa osobitného predpisu
 -poskytovanie poradenských služieb
- vydávanie CP
- spracúvanie bankoviek, mincí

Jednou zo základných podmienok na udelenie bankového povolenia je peňažný vklad do ZI banky, a to najmenej 500 mil. SKK resp. 16 596 959, 44 EUR a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 1 mld. SKK resp. 33 193 918, 87 EUR.

Zoznam bánk na území SR
Českoskovenská obchodná banka a. s.,
CSOB stavebná sporiteľňa a. s.,
Dexia banka Slovensko a.s.,
OTP banka a.s.,
Poštová banka a. s.,
Privatbanka a. s.,
Prvá stavebná sporiteľňa a. s.,
Slovenská sporiteľňa a. s.,
Slovenská záručná a rozvojová banka a. s.,
Tatra banka a. s.,
Unicredit bank Slovakia a. s.,
Volksbank Slovensko a. s.,
Všeobecná úverová banka a. s.,
Wustenrot stavebná sporiteľňa a. s.,

Pobočka zahraničnej úverovej inštitúcie - organizačná zložka úverovej inštitúcie umiestnená na území SR, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti.

V súvislosti s nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení SR k EU 1.mája 2004 nadobudli účinnosť ustanovenia par. 11 až 20 zákona o bankách, za základe ktorých môžu úverové inštitúcie so sídlom v európskom hospodárskom priestore vykonávať činnosti na území SR bez povolenia udeleného NBS, ak im takéto povolenie bolo udelené v domovskej krajine.

Podľa smernice 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií môžu činnosti uvedené v prílohe I Smernice vykonávať úverové inštitúcie na území iného členského štátu, a to buď prostredníctvom založenia pobočky zahraničnej úverovej inštitúcie alebo voľným poskytovaním cezhraničných služieb úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie a ktorá podlieha dohľadu príslušného členského štátu, za predpokladu, že sa jej povolenie vzťahuje na tieto činnosti.

Princíp jedného povolenia platí len na tie činnosti, ktoré sú explicitne vymenované v par. 2 ods. 1 a 2 zákona o bankách a prílohe I smernice.
Na výkon iných činností je nutné dodatočné povolenie udelené v hostiteľskom štáte.

Na udelenie povolenia pre zahraničnú úverovú inštitúciu so sídlom mimo územia európskeho hospodárskeho priestoru na vykonávanie činností prostredníctvom jej pobočky na území SR- musia byť splnené podmienky v zmysle zákona o bankách, najmä dostatočný objem a prehľadnosť pôvodu finančných zdrojov poskytnutých zahraničnou úverovou inštitúciou jej pobočke s ohľadom na rozsah a rizikovosť podnikania pobočky.

Pobočky zahraničných úverových inštitúcií
Axa bank europe
Ing bank
Zuno bank
Akcenta
Unibon

Subjekty voľne poskytujúce cezhraničné služby


Zahraničné úverové inštitúcie a zahraničné finančné inštitúcie – môžu vykonávať činnosti na území SR v súlade so Smernicou č. 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií, ak oprávnenie na ich vykonávanie bolo týmto subjektom udelené v členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.
Tieto subjekty môžu poskytovať svoje služby:
- buď prostredníctvom založenia pobočky alebo
- voľným poskytovaním cezhraničných služieb (tzv. cross – border services).

Subjekty voľne poskytujúce cehraničné služby v SR:
- úverové inštitúcie
    o banky – napr.: ABN AMRO Bank N. V., Aegon Bank N. V., BMP PARIBAS, Česká sporiteľňa, a. s., ING Bank N. V.
    oúverové družstvá – napr.: Komerční sporiteľní a úveroví družstvo DOMOV
- iné
    o zahraničné finančné inštitúcie

2 slovenské banky poskytujúce voľné cezhraničné služby v zahraničí:
- Privat banka, a. s.
- Tatra banka, a. s.

Zastúpenie zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti – jej organizačná zložka, ktorá propaguje činnosť zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce so SR.
Vždy musí vo svojom názve uvádzať označenie „zastúpenie“.
Nemôže vykonávať bankové činnosti, ani inak podnikať.
Nezapisuje sa do obchodného registra.

Zastúpenia zahraničných úverových inštitúcií v SR – napr.:

- European Bank for Reconstruciton and Develpment, zastúpenie Bratislava,
- PRVÁ ČESKO-RUSKÁ BANKA, zastúpenie Bratislava.

2 zastúpenia slovenských bánk v zahraničí:
- VOLKSBANK Slovensko, a. s.
- Privatbanka, a. s.

Banky v konkurze:
- AG Banka, a.s.
- Dopravná banka, a. s.
- Slovenská kreditná banka, a. s.
- DEVÍN BANKA, a. s.

Účelové organizácie v peňažnom sektore SR:
- First Data Slovakia, s. r. o. – organizácia, ktorej činnosť spočíva v:
o komplexných procesingových službách v oblasti bezhotovostného platobného styku,
o zabezpečovaní nepretržitej autorizácie a spracovaní platobných terminálov pomocou kariet vydaných slovenskými aj zahraničnými bankami
- Exportno – Importná banka SR (EXIMBANKA SR) – jej činnosť spočíva v:
o podpore vývozných a dovozných aktivít slovenských vývozcov a dovozcov financovaním vývozných úverov, poisťovaním vývozných úverov a financovaním dovozných úverov so zámerom zvýšiť konkurencieschopnosť tuzemských výrobkov a podporiť vzájomná hospodársku výmenu Slovenskej republiky v zahraničí.

Účelové organizácie v peňažnom sektore SR:                                                                                                                                                                                                                                        - Slovenská konsolidačná, a. s. – jej činnosť spočíva vo:
    o faktoringu a forfaitingu,
    o činnosti ekonomických a organizačných poradcov,
    o sprostredkovateľskej činnosti.
- Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. – akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, medzi jeho činnosť patria napr.:
    oevidovať zaknihované cenné papiere a imobilizované cenné papiere v registroch emitentov,
    o prideľovať, meniť a rušiť ISIN a pod.

Iné inštitúcie v peňažnom sektore SR:
- Fond ochrany vkladov – realizuje:
    o činnosti súvisiace s ochranou vkladov uložených v bankách,
    o sústreďovanie peňažných prostriedkov bánk a pobočiek zahraničných bánk do fondu a nakladanie s peňažnými prostriedkami fondu,
    o poskytovanie náhrad za nedostupné vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.
- Združenie pre bankové karty SR – jeho činnosť spočíva vo:
    o vytváraní podmienok pre rozvoj využívania bankových kariet v platobnom styku v SR,
    o podpore rozvoja spoločnej siete bankomatov a obchodníkov prijímajúcich vo svojich zariadeniach platby prostredníctvom bankových kariet.

Asociácie v peňažnom sektore SR:
- Slovenská banková asociácia – činnosti:
    o zastupovanie a presadzovanie spoločných záujmov členov vo vzťahu k orgánom štátnej moci, orgánom samosprávy a ďalším právnym subjektom,
    o reprezentovanie záujmov svojich členov vo vzťahu k zahraničiu a zabezpečovanie zastupovania v medzinárodných organizáciách,
    o presadzovanie záujmov členov v legislatívnej oblasti.
- Slovenská asociácia správcovských spoločností – činnosti:
    o zastupovanie záujmov členov asociácie voči iným subjektom,
    o poradenská činnosť,
    o informačná činnosť.

Asociácie v peňažnom sektore S:                                                                                                                                                                                                                                                                 -Asociácia obchodníkov s cennými papiermi – činnosti:
    o zastupovanie záujmov obchodníkov s cennými papiermi,
    o regulácia ich činnosti.
- Slovenská asociácia poisťovní – činnosti:
    o zastupovanie, ochraňovanie a presadzovanie spoločných záujmov poisťovní vo vzťahu k orgánom štátnej správy a ďalším právnym subjektom.


Centrálna banka
- Centrálna banka – vysadné postavenie v 2 – stupňovom bankovom systéme,
- je to inštitúcia, ktorá slúži verejným záujmom.

Funkcie centrálnej banky
Za hlavné funkcie novodobých centrálnych bánk vo svete sa štandardne považujú:
- emisia bankoviek a mincí do národného peňažného obehu,
- tvorba a riadenie menovej politiky,
- zabezpečovanie stability devízového kurzu domácej meny,
- banka štátu,
- banka bánk (veriteľ poslednej inštancie) – stanovuje podmienky na podnikanie bánk a kontroluje ich dodržiavanie, vykonáva dohľad a dozor nad bankami, zabezpečuje stabilitu finančného sektora,
- reprezentácia krajiny v konaní pred medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Bilancia centrálnej banky
- je výkazom o výške a štruktúre aktív a pasív.
- zostavuje sa k určitému dátumu, napr. 3 – krát mesačne, a – obvykle v ročných intervaloch, resp. ku koncu roka – musí byť overená auditorom.
- aktíva centrálnej banky nie je možné považovať za spôsoby použitia zdrojov, ale prestavujú predovšetkým hlavné spôsoby emisie peňazí.
- pasíva centrálnej banky nie je možné považovať za zdroje, ale prestavujú niektoré druhy peňazí – tie druhy, ktoré sú do určitej miery pod kontrolou centrálnej banky.
- platí – súhrn aktív sa nutne rovná súhrnu pasív.
- aktíva centrálnej banky – na ľavej strane bilancie.
- pasíva centrálnej banky – na pravej strane bilancie.

Aktíva v bilancii centrálnej banky
Medzi aktíva v bilancii centrálnej banky patria:
- pokladničná hotovosť – ak nedôjde k jej výberu, ide o peniaze, ktoré nie sú v obehu,
- nakúpené cudzie cenné papiere – patria tu napr. nakúpené štátne pokladničné poukážky, štátne dlhopisy,
- úvery poskytnuté domácim bankám – úvery poskytnuté domácim bankám v domácej mene, ale aj v cudzej mene, ide o pohľadávky voči domácim bankám,
- úvery poskytnuté štátu – zachytáva štátne dlhy z minulých rokov a dočasné prevýšenie výdavkov nad príjmami, ide o pohľadávky voči štátu, úvery poskytnuté domácim nebankovým subjektom – patria tu napr.   úvery poskytnuté strategicky významným firmám
- úvery poskytnuté zahraničným subjektom – môžu byť poskytnuté v domácej (vymeniteľnej) alebo v zahraničnej mene,
- devízové rezervy a zlato – patria tu napr. rezervy voľne vymeniteľných mien, zlato,
- majetkové účasti – centrálne banky môžu vlastniť napr. akcie, predovšetkým štátnych inštitúcií, bánk a pod.,
- hmotný a nehmotný majetok – patria tu napr. budovy, vnútorné vybavenie, dopravné prostriedky a pod.,
- nakúpené vlastné cenné papiere – patria tu napr. vlastné akcie centrálnych bánk,
- ostatné aktíva – napr. pohľadávky voči odberateľom,
- konečný výsledok hospodárenia – strata.

Pasíva v bilancii centrálnej banky
Medzi pasíva v bilancii centrálnej banky patria:
- emisia obeživa – zachytáva centrálnou bankou emitované bankovky, prípadne mince v domácej mene, ktoré sa nachádzajú v obehu, a tiež hotovosť v pokladniach centrálnej banky,
- povinné minimálne rezervy bánk – banky ich musia držať na účte v centrálnej banke, sú stanovené ako určité % z primárnych vkladov,
- dobrovoľné rezervy bánk – ak je stav PMR v bankách vyšší, ako je požadovaná hranica, banky držia aj tzv. dobrovoľné rezervy,
- vklady štátu – sú tu viazané prebytky hospodárenia štátnych rozpočtov z minulých rokov a dočasné prostriedky z prevýšenia príjmov nad výdavkami štátneho rozpočtu v existujúcom roku, ide o záväzky voči štátu
- vklady domácich nebankových subjektov – patria tu napr. prostriedky orgánov miestnej moci a správy a pod.,
- vklady zahraničných subjektov – prostriedky zahraničných subjektov, buď vo forme vkladov alebo vo forme centrálnou bankou prijatých úverov,
- kapitál – tvorený spravidla kmeňovými akciami,
- rezervné fondy – ide o prostriedky zákonných rezervných fondov, a niektorých ďalších rezervných fondov,
- rezervy – patria tu napr. rezervy na krytie strát tvorené zo zisku,
- emitované vlastné cenné papier – ide o emisiu vlastných cenných papierov, centrálne banky k tomu pristupujú vtedy, ak nemajú dostatočný objem štátnych, alebo iných cudzích cenných papierov na uskutočnenie zamýšľaných operácií,
- ostatné pasíva – patria tu napr. záväzky voči dodávateľom, a pod.,
- konečný výsledok hospodárenia – zisk.

Menová politika
-menová politika – činnosť, prostredníctvom ktorej sa menová autorita danej krajiny snaží splniť svoje ciele v oblasti peňažného obehu.

Typy menovej politiky
- výkon menovej politiky centrálnej banky vedie:
     o k expanzii peňažnej zásoby,
     o k reštrikcii peňažnej zásoby.
- preto menová politika môže byť:
     o expanzívna – snaha centrálnej banky prostredníctvom menových nástrojov zvýšiť peňažnú zásobu,
     o reštriktívna – snaha centrálnej banky prostredníctvom menových nástrojov znížiť peňažnú zásobu.

Nástroje menovej politiky
- na splnenie svojich cieľov využívajú menové autority rôzne menové nástroje.
- 2 skupiny menových nástrojov podľa ich vplyvu na bankový systém:
     o priame (administratívne) nástroje menovej politiky,
     o nepriame (trhové) nástroje menovej politiky.
- v súčasnosti dominujú nepriame nástroje menovej politiky, medzi ktoré patria:
     o operácie na voľnom trhu,
     o devízové intervencie,
     o diskontné nástroje.
- medzi priame nástroje menovej politiky patria:
     o úrokové a úverové limity a stropy,
     o povinné vklady,
     o pravidlá likvidity.
-špeciálna kategória – povinné minimálne rezervy (PMR) – ekonómovia sa nestotožňujú pri ich zaradení do priamych alebo nepriamych nástrojov.

Menové nástroje možno členiť aj z ďalších hľadísk – napr.:
     o frekvencia použitia
         - permanentne používané,
         - výnimočne používané,
     o rýchlosť použitia
         - operatívne,
         - neoperatívne.

Operácie na voľnom trhu
- považujú sa za operatívne, permanentne pôsobiace menvé nástroje.
- vykonávajú sa prostredníctvom štátnych cenných papierov alebo prostredníctvom vlastných cenných papierov centrálnej banky.

Operácie na voľnom trhu
- rozlišujú sa:
     o priame operácie – nákup alebo predaj cenných papierov,
     o repo operácie (repo obchody – predaj a neskorší nákup cenných papierov), alebo reverzné repo operácie (reverzné repo obchody – nákup a neskorší predaj cenných papierov),
     o switch operácie (s give-up úrokovým rozdielom alebo s pick-up úrokovým rozdielom)
         - pri switch operáciách s give-up úrokovým rozdielom centrálna banka predáva cenný papier s dlhšou lehotou splatnosti za nižšiu cenu, resp. s vyšším úrokom a súčasne kúpi tento cenný papier s kratšou      lehotou splatnosti, obvykle za vyššiu cenu, resp. s nižším úrokom,
         - pri switch operáciách s pick-up úrokovým rozdielom centrálna banka predáva cenný papier s kratšou splatnosťou za vyššiu cenu, resp. s nižším úrokom a súčasne kúpi tento cenný papier s dlhšou splatnosťou za nižšiu cenu, resp. vyšším úrokom.

Operácie na voľnom trhu
- priame operácie – nákup alebo predaj cenných papierov
      o ak centrálna banka nakupuje cenné papiere na peňažnom trhu – dochádza v dôsledku zvýšenia rezerv komerčných bánk k trvalému zvýšeniu monetárnej bázy,
      o ak dochádza k predaju cenných papierov, ktoré mala centrálna banka v držbe – dochádza k tomu, že rezervy komerčných bánk klesajú, a teda dochádza k trvalému poklesu monetárnej bázy (rezervy komerčných bánk sú súčasťou monetárnej bázy).

Operácie na voľnom trhu
- repo operácie (repo obchody – predaj a neskorší nákup cennýchpapierov), alebo reverzné repo operácie (reverzné repo obchody – nákup a neskorší predaj cenných papierov)
    o v prípade repo obchodov centrálna banka vstupuje až do 2 transakcií – najprv cenné papiere predáva, čím dochádza k dočasnému poklesu monetárnej bázy, a neskôr (v budúcnosti) ich zase nakupuje,
    o v prípade reverzných repo obchodov centrálna banka vstupuje takisto až do 2 transakcií – najprv cenné papiere kupuje, čím dochádza k dočasnému rastu monetárnej bázy, a neskôr (v budúcnosti) ich zase predáva.

Operácie na voľnom trhu
- pri priamych transakciách je ich vplyv na operatívne kritérium trvalý.
- pri repo operáciách a reverzných repo operáciách je ich vplyv dočasný.

Operácie na voľnom trhu
- v prídpade switch operácií sa monetárna báza nemení, pretože sa nemení objem cenných papierov, ktoré má centrálna banka v držbe – mení sa časová štruktúra ich splatnosti.

Operácie na voľnom trhu
- nákup cenných papierov pôsobí na pokles úrokovej miery a predaj cenných papierov na rast úrokovej miery.

Operácie na voľnom trhu
- operácie sa na voľnom trhu realizujú formou:
     o aukcie – komerčné banky ponúkajú objem cenných papierov, prípadne cenu, za ktorú sú schopné kúpiť alebo predať, pričom údaje ostatných účastníkov sú známe,
     o tendra – pri tendroch banky nepoznajú podmienky (objem, cenu) ostatných účastníkov.

Operácie na voľnom trhu
- aukcie a tendre sa členia na:
     o objemové – je známa cena, centrálna banka má pod kontrolou krátkodobú úrokovú mieru,
     o úrokové – je vopred daný objem, centrálna banka má pod kontrolu monetárnu bázu,
     o holandská forma – obchod sa zrealizuje za rovnovážnu cenu,
     o americká forma – centrálna banka predá za rovnovážnu alebo vyššiu cenu, alebo centrálna banka kúpi za rovnovážnu alebo nižšiu cenu.

Operácie na voľnom trhu
- vplyv operácií na voľnom trhu na operatívne kritérium:
       o priame operácie
            - nákup CP – MB rastie, ú. m. klesá,
            - predaj CP – MB klesá, ú. m. rastie,
       o reverzné operácie
            - jednoduché repo (predaj CP, potom nákup) – dočasný pokles MB,
            - reverzné repo (nákup CP, ptom predaj) – dočasný rast MB,
       o switch operácie
            - s give-up úrokovým rozdielom – žiadna zmena MB,
            - s pick-up úrokovým rozdielom – žiadna zmena MB.

Devízové intervencie
- devízové intervencie využíva centrálna banka na reguláciu devízového kurzu.
- rozlišujú sa:
       o priame devízové intervencie – centrálna banka predá alebo kúpi zahraničnú menu za domácu menu,
       o nepriame devízové intervencie – centrálna banka zvýši alebo zníži úrokovú mieru, alebo predá alebo kúpi cenné papiere denominované v cudzej mene.

Devízové intervencie
- devízová intervencia je obchod, ktorý prebieha medzi centrálnou bankou na 1 strane a komerčnými bankami, resp. inými subjektmi s oprávnením na 2. Strane.

Devízové intervencie
- priame devízové intervencie – centrálna banka predá alebo kúpi zahraničnú menu za domácu menu:
     o v prípade predaja zahraničnej meny z domácu menu dochádza k poklesu rezerv komerčných bánk v domácej mene, to znamená, klesá aj monetárna báza, ponuka zahraničnej meny na domácom trhu vzrastie, čím klesá jej cena, čo vedie k rastu ceny domácej meny, to znamená, že devízový kurz domácej meny sa zhodnocuje,
     o v prípade nákupu zahraničnej meny sú efekty opačné – odchádza k predaju domácej meny, tým vzrastú rezervy komerčných bánk v domácej mene, to znamená, rastie aj monetárna báza, ponuka zahraničnej meny na domácom trhu klesá, čím rastie jej cena, čo vedie k poklesu ceny domácej meny, to znamená, že devízový kurz domácej meny sa znehodnocuje.

Devízové intervencie
- pri priamych devízových intervenciách – nákupe zahraničnej meny dochádza k rastu monetárnej bázy, a k poklesu úrokovej miery.
- pri priamych devízových intervenciách – predaji zahraničnej meny dochádza k poklesu monetárnej bázy, a k rastu úrokovej miery.

Devízové intervencie
- pri nepriamych intervenciách centrálna banka zvýši alebo zníži úrokovú mieru, alebo predá alebo kúpi cenné papiere denominované v cudzej mene,
     o ak centrálna banka zvyšuje úrokovú mieru, zatraktívňuje tým domácu menu pre investorov, čím zvyšuje dopyt po nej a jej devízový kurz sa zhodnocuje,
     o Naopak, ak znižuje úrokovú mieru, dopyt po domácej mene klesá a rovnako aj jej kurz, čiže dochádza k jeho znehodnocovaniu.

Devízové intervencie
- celkový efekt úpravy úrokových mier možno vysvetliť aj cez úrokový diferenciál.
- ak je kladný úrokový diferenciál (domáca úroková miera je vyššia ako zahraničná úroková miera), vzniká tlak na zhodnotenie domácej meny.
- ak je záporný úrokový diferenciál (domáca úroková miera je nižšia ako zahraničná úroková miera), vzniká tlak na znehodnotenie domácej meny.

Devízové intervencie
- je potrebné brať do úvahy reálne úrokové miery alebo zohľadniť inflačný cieľ – ak je domáca miera inflácie vyššia ako v zahraničí, vzniká depreciačný tlak, ak je domáca miera inflácie nižšia ako zahraničná, vzniká apreciačný tlak.

Devízové intervencie
- pri priamych devízových intervenciách využíva centrálna banka klasickú konverziu alebo swapy.
- konverzia – obchod, pri ktorom dochádza k predaju alebo nákupu domácej meny za zahraničnú alebo zahraničnej meny za domácu menu.
- swap – kombinácia promptného a termínovaného obchodu, to znamená najprv dochádzka k nákupu zahraničnej meny za domácu menu a neskôr zase k spätnej operácii, teda k predaju zahraničnej meny za domácu menu, ale už za dohodnutý kurz, alebo opačne.
- swapové operácie majú na rozdiel od konverzií len dočasný vplyv na devízový kurz.

Diskontné nástroje
- základom diskontných nástrojov – diskontná sadzba.
- je to úroková sadzba, za ktorú centrálna banka poskytovala úvery komerčným bankám.
- úvery centrálnej banky poskytované komerčným bankám za diskontnú sadzbu sa nazývali diskontné úvery.
- centrálna banka ovplyvňovala peňažný trh prostredníctvom diskontných nástrojov tak, že buď:
       o menila výšku diskontnej sadzby, alebo
       o menila ďalšie podmienky poskytnutia diskontných úverov.

- centrálna banka mohla znížiť diskontnú sadzbu, čo by malo viesť k zvýšeniu dopytu komerčných bánk po úveroch od centrálnej banky, ale komerčné banky nemuseli na túto zmenu takto reagovať (v závislosti od ďalších možností financovania, ktoré ponúkal finančný trh)-
- poskytnutím úveru komerčnej banke teda dochádzalo k rastu monetárnej bázy.
- splatenie úveru komerčnou bankou centrálnej banke zase viedlo k poklesu monetárnej bázy.

Priame nástroje menovej politiky
- priame nástroje menovej politiky sa v súčasnosti menej využívajú.
- medzi priame nástroje menovej politiky patria:
     o úrokové a úverové limity a stropy,
     o povinné vklady,
     o pravidlá likvidity.

Úrokové a úverové limity a stropy
- úverové limity – centrálna banka stanovila objem úverov, ktorý sa mohol poskytnúť príslušným klientom, a to v podobe limitu alebo maximálneho stropu.
- úrokové limity – v prípade úrokových sadzieb centrálna banka určovala horné alebo dolné hranice pre komerčné banky, stanovovala minimálne sadzby pri depozitách a maximálne sadzby pri úveroch, čím získavala kontrolu nad úrokovou maržou bánk (úrokové rozpätie).

Povinné vklady

- povinné vklady nie sú povinné minimálne rezervy.
- v prípade povinných vkladov centrálna banka stanovuje objem finančných prostriedkov, ktoré musia komerčné banky vkladať na účet v centrálnej banke, resp. ich násobok.
- ak sa teda povinné vklady zvýšia, ide o odčerpanie likvidity komerčných bánk, to znamená, klesá množstvo peňazí v obehu.
- naopak, ak sa povinné vklady znížia, množstvo peňazí v obehu rastie.

Pravidlá likvidity
-centrálna banka v rámci nich stanovuje pre komerčné banky záväznú štruktúru aktív a pasív, ako aj koeficient likvidity.
-banka je likvidná, ak dokáže dostatočne rýchlo premeniť svoje aktíva na hotovosť a je schopná uhrádzať svoje záväzky.

Priame a nepriame nástroje menovej politiky
- do skupiny priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky sa zaraďujú:
     o povinné minimálne rezervy,
     o odporúčania, výzvy a dohody.

Povinné minimálne rezervy (PMR)

- PMR musia komerčné banky držať na účtoch v centrálnej banke.
- centrálna banka tak ovplyvňuje ich výšku prostredníctvom:
       o rezervnej sadzby (rezervného koeficientu, % rezerv)
             - ak zvyšuje sadzbu PMR, odčerpáva likviditu komerčných bánk, a teda peňažná zásoba sa znižuje,
             - ak znižuje sadzbu PMR, dodáva likviditu komerčným bankám, a teda peňažná zásoba sa zvyšuje,
       o rezervnej základne
             - s jej rozširovaním pri nezmenenej sadzbe PMR peňažná zásoba klesá,
             - s jej zužovaním pri nezmenenej sadzbe PMR peňažná zásoba rastie.

Odporúčania výzvy a dohody
- znamenajú deklarovanie záujmov centrálnej banky komerčným bankám v podobe rôznych odporúčaní, výziev (dôraznejšie vyjadrenie vôle od centrálnej banky) alebo džentlmenských dohôd (písomné dohody s prípadnými sankciami).


Európska centrálna banka, Európsky systém centrálnych bánk a Eurosystém

- Európska centrálna banka (ECB) – je menovou autoritou Hospodárskej a menovej únie (EMU) v Európe.
- vznikla v máji 1998, ale funkcie centrálnej banky začala vykonávať 1. Januára 1999, keď vznikla EMU.
- Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) – tvorí ho ECB spolu s národnými centrálnymi bankami štátov EÚ.
- Eurosystém – tvorí ho ECB spolu s národnými centrálnymi bankami štátov patriacich do eurozóny.
- do hospodárskej a menovej únie (EMU) postupne vstúpia všetky štáty Európskej únie – v danom prechodnom období má na výkon menovej politiky v eurozóne (EMU) plnú kompetenciu Eurosystém na čele s ECB.

Eurozóna a maastrichtské kritériá

- zóna, v rámci ktorej sa realizujú princípy jednotnej menovej politiky a v ktorej je jedinou zákonnou menou euro – eurozóna, resp. Hospodárska a menová únia v Európe.
- Eurozónu tvoria ekonomiky, ktoré sa trvale usilujú o udržanie kvantitatívnych (stabilitu zaručujúcich) makroekonomických kritérií, tzv. maastrichtských kritérií.
- Maastrichtské kritériá:
o kritérium cenovej stability,
o kritérium dlhodobo udržateľného stavu verejných financií,
o kritérium dodržiavania normálneho rozpätia, stanoveného mechanizmom menových kurzov ERM,
o stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery.

Orgány ECB
- ECB – 3 orgány:
o Rada guvernérov,
o Výkonná rada ECB,
o Generálna rada.

- Rada guvernérov – orgán, ktorého hlavnou úlohou je formulovanie menovej politiky eurozóny vrátane potrebných rozhodnutí podporujúcich splnenie cieľov Eurosystému.
- tvoria ju členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk členských krajín EMU.

- výkonná rada – jej hlavnou úlohou je príprava zasadnutí Rady guvernérov, výkon menovej politiky Eurosystému (dáva tiež pokyny národným centrálnym bankám), riadenie bežnej činnosti ECB a vykonávanie ďalších právomocí (delegovaných Radou guvernérov).
- tvoria ju prezident ECB, viceprezident ECB a 4 ďalší členovia.

- generálna rada – jej hlavnou úlohou je poradenská a koordinačná činnosť.
- tvoria ju prezident ECB, viceprezident ECB a guvernéri národných centrálnych bánk členských krajín EÚ.

Stratégia a ciele jednotlivej menovej politiky
- základným cieľom Európskej centrálnej banky i jednotnej menovej politiky Hospodárskej a menovej únie v Európe je dosiahnuť cenovú stabilitu.
- definícia menového cieľa – zabezpečiť mieru inflácie a pod, ale blízko úrovne 2% v strednodobom horizonte.

Národná banka Slovenska (NBS)
-Národná banka Slovenska (NBS) je nezávislá centrálna banka SR – táto skutočnosť vyplýva tak zo Zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ako aj z Ústavy SR.

Postavenie NBS v ESCB
- NBS je od vstupu SR do EÚ (1. Máj 2004) súčasťou ESCB.
- podobne ako ostatné centrálne banky, ktoré vstúpili do EÚ k danému dátumu (vrátane centrálnej banky Bulharska a Rumunska k 1. 1. 2007), mala výnimku, ktorá sa vzťahovala na prijatie eura – NBS tak do prijatia eura mohla vykonávať autonómnu menovú politiku.
- po prijatí eura (1. Január 2009) sa NBS podieľa na uskutočňovaní jednotnej menovej politiky v rámci EMU.
- od 1. Januára 2009 je NBS aj súčasťou Eurosystému.

Orgány NBS
- jediným, a zároveň najvyšším orgánom centrálnej banky v SR je 5 členná Banková rada NBS.
- tvoria ju guvernér, 1 viceguvernér a 3 ďalší členovia.
- funkčné obdobie členov bankovej rady je 5 rokov, pričom môžu pôsobiť vo svojich funkciách najviac 2 po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Cieľ NBS
- prvotný cieľ NBS – udržiavanie cenovej stability v eurozóne v spolupráci s ECB a ostatnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.

Funkcie národných centrálnych bánk v EÚ – ECB a NCB-ky
- funkcie národných centrálnych bánk v EÚ – ECB a NCB –ky:
      o emisia bankoviek a mincí do peňažného obehu
            - ECB má vyhradené právo emitovať eurobankovky a euromince v rámci eurozóny,
            - NCB-ky môžu emitovať euromince, ale len v rozsahu, ktorý im schválil ECB, aby nedošlo k narušeniu menovej stability,
      o tvorba a riadenie menovej politiky
      o stratégii, cieľoch a použití menových nástrojov rozhoduje ECB (Rada guvernérov),
            - NCB-ky sú partnermi pri menových operáciách, na rozhodovaní o menovej politike participujú cez orgány ECB,
      o zabezpečovanie stability devízového kurzu
            - jednotnú devízovú politiku zabezpečuje ECB v koordinácii s ECOFIN-om, ECB môže spravovať národné devízové rezervy až do výšky 10-násobku národného podielu na základnom kapitáli ECB, nad rámec stanoveného limitu spravujú devízové rezervy národné centrálne banky,
      o koordinácia a dohľad nad platobným systémom
            - ECB zastrešuje aj platobný a zúčtovací systém TARGET2,
            - NCB-ky zabezpečujú v rámci domáceho peňažného okruhu medzibankový platobný styk s napojením na RTGS,
      o banka štátu – agent vlády v menových otázkach (správa štátneho dlhu, pokladničné plnene štátneho rozpočtu)
            - hospodárska politika EÚ ešte nie je harmonizovaná, túto funkciu teda ECB nezabezpečuje,
            - takmer všetky NCB-ky plnia túto funkciu (výnimkou je, keď sú v krajinách vytvorené špeciálne agentúry, resp. štátne pokladnice),
       o banka bánk – veriteľ poslednej inštancie a stanovenie podmienok na podnikanie bánk
            - otázka riadenia celkovej likvidity je v kompetencii ECB (menové nástroje), bankový dohľad ešte nie je plne harmonizovaný,
            - všetky NCB-ky vykonávajú aj bankový dohľad, niektoré dokonca aj dohľad na finančným trhom.
       o reprezentácia v konaní pred medzinárodnými finančnými inštitúciami
            - ECB v medzinárodných finančných vzťahoch reprezentuje Eurosystém a EMU,
            - NCB-ky reprezentujú príslušnú krajinu pri konaní pred medzinárodnými finančnými inštitúciami v oblasti národných otázok (napr. úvery od MMF a pod.).

Podstata regulácie a dohľadu bánk
- banková regulácia – koncipovanie a presadzovanie podmienok, pravidiel, a rámce činnosti bankových inštitúcií v danej ekonomike.
- bankový dohľad – kontrola dodržiavania pravidiel činnosti, vrátane prípadného vyvodzovania sankcií pri neplnení pravidiel.

Súčasti systému regulácie a dohľadu bánk
- v trhových ekonomikách sa systému regulácie a dohľadu bánk opierajú o 4 základné súčasti:
      o podmienky pre pridelenie bankovej licencie,
      o stanovenie a preverovanie základných povinností bánk,
      o povinné poistenie vkladov v bankách,
      o úvery veriteľa poslednej inštancie – ide o úvery (v širšom poňatí aj ďalšiu pomoc) ohrozeným bankám, tieto úvery najčastejšie poskytujú centrálne banky.

Vstupné podmienky do bankovníctva
- ide o podmienky pre pridelenie bankovej licencie, resp. kritériá autorizácie.
- podmienky pre pridelenie bankovej licencie – vzťahujú sa na povolenie danej inštitúcie pôsobiť ako banková inštitúcia a vykonávať činnosti, o ktorých povolenie žiada.
- daná inštitúcia musí mať v názve označenie „banka“, alebo „sporiteľňa“, alebo „úverové družstvo“.
- vstup do bankovníctva, resp. súhlas s pridelením licencie k bankovej činnosti – viazaný na splnenie týchto podmienok:
     o predlženie žiadosti príslušnej inštitúcii schvaľujúcej bankovú licenciu,
     o právna forma vlastníctva a minimálny počet zakladateľov,
     o minimálna výška základného kapitálu,
     o kvalifikačná a morálna spôsobilosť osôb navrhovaných do vedenia banky,
     o kvalitný a podrobne spracovaný program činnosti na najbližšie obdobie,
     o zabezpečenie činnosti po technickej, technologickej a bezpečnostnej stránke,
     o adekvátny kontrolný a účtovný vnútrobankový systém,
     o súhlas inštitúcie regulácie a dohľadu domovskej krajiny (v prípade pobočky zahraničnej banky).

- splnenie daných podmienok posudzuje inštitúcia, ktorá má oprávnenie rozhodovať o povolení činnosti – vo väčšine vyspelých krajín je to centrálna banka.

Základné povinnosti bánk
- medzi základné povinnosti bánk patrí dodržiavanie týchto pravidiel:
     o primeranosti kapitálu (kapitálovej primeranosti),
     o primeranosti likvidity,
     o úverovej angažovanosti,
     o tvorby povinných minimálnych rezerv,
     o poskytovania informácií,
     o ochrany pred nelegálnymi praktikami uskutočňovanými bankami alebo ich prostredníctvom, spravidla v oblastiach tzv. prania špinavých peňazí (Money laudering) a tzv. dôverných (insider) obchodov,
     o v ďalších oblastiach podľa zákona alebo vyhlášok inštitúcie regulácie bánk.

Poslanie obchodnej banky
- obchodná banka – je podnik špecializovaný na obchodovanie s peniazmi, resp. s peňažným kapitálom (s kapitálom v peňažnej forme), a spolu s tým na ďalšie služby spojené s úschovou a pohybom peňazí (peňažného kapitálu).
- peniaze – sú čokoľvek, čo je všeobecne prijímané pri platení za tovar a služby, alebo pri úhrade dlhu.
- ďalšie definície obchodnej banky:
     o obchodné banky – finanční sprostredkovatelia prijímajúci vklady, z ktorých poskytujú úvery na vlastný účet a riziko,
     o obchodná banka – podnik, ktorý prijíma vklady a poskytuje úvery,
     o a pod.

Funkcie obchodných bánk
- v hospodárstve plnia banky 3 hlavné funkcie:
     o 1. finančné sprostredkovanie – nákup a predaj kapitálu,
     o 2. zaistenie platobného styku,
     o 3. obchody s cennými papiermi.

- 1. Finančné sprostredkovanie
    o banka pracuje predovšetkým s vypožičanými peniazmi, ktoré ďalej požičiava – stáva sa tak zároveň dlžníkom aj veriteľom,
    o banky prijímajú rôzne druhy vkladov peňažných prostriedkov od obyvateľstva, podnikov, iných bánk a ďalších inštitúcií,
    o z takto získaných prostriedkov poskytujú klientom rôzne druhy úverov,
    o banky tak zaisťujú prelievanie finančných prostriedkov do oblasti najvyššieho zhodnotenia,
    o banka realizuje aktívne obchody (je veriteľom) aj pasívne obchody (je dlžníkom) – tomu zodpovedajú aktívne aj pasívne úroky,
    o rozdiel medzi výškou aktívnych a pasívnych úrokových sadzieb – zostáva banke ako odmena za sprostredkovanie,
    o úrokové rozpätie (marža) – je pre banku hlavným zdrojom príjmov, resp. zisku,
    o banka musí nakupovať vklady lacnejšie a predávať úvery drahšie,
    o banky – sú zainteresované na čo najvyššom úrokovom rozpätí.

- 2. Zaistenie platobného styku
    o v oblasti platobného styku uskutočňujú banky v mene a na účet svojich klientov prevody peňažných prostriedkov (príjem aj platby),
    o bezhotovostný platobný styk – predstavuje prevažnú časť obchodov a využívajú ho všetky subjekty pre jeho jednoduchosť a bezpečnosť,
    o v celkovom objeme platieb – hotovostné tvoria malú časť obchodov.
    o do tejto oblasti patrí okrem sprostredkovania platobného styku celý rad ďalších služieb,
    o banky realizujú aj tzv. vlastné obchody, v ktorých vystupuje banka ako zmluvný partner, sa za seba

- 3. Obchody s cennými papiermi
    o banky vykonávajú v tejto oblasti vlastné obchody, a vystupujú aj ako sprostredkovatelia,
    o obchodujú s cennými papiermi, investujú do nich na burze aj mimo ňu na vlastný účet alebo pre svojich klientov,
    o banky zaisťujú pre svojich klientov komplexné služby – od emisie cenných papierov až po obchodovanie s nimi.

Členenie bankových obchodov
- aktivity (obchody, operácie, služby) bánk vyplývajú zo základných funkcií bánk.
- rozdelenie obchodov podľa toho, ako sa odrážajú v bilancii banky a vzťahu banky ku klientom:
     o pasívne bankové obchody,
     o aktívne bankové obchody,
     o neutrálne bankové obchody.

Pasívne bankové obchody
- ide o transakcie, pri ktorých komerčná banka prijíma v rôznych formách, dočasne voľné prostriedky od rôznych subjektov v ekonomike (nakupuje rôzne druhy vkladov a pod.).
- zmyslom týchto obchodov – získanie kapitálu na uskutočňovanie aktívnych bankových obchodov.
- banka sa pri pasívnych obchodoch stáva dlžníkom a svojim veriteľom platí úrok.

Pasívne bankové obchody
- pasívne bankové obchody zahŕňajú vytváranie vlastného aj cudzieho kapitálu.
- niekoľko druhov pasívnych bankových obchodov:
     o 1. priame obchody,
     o 2. nepriame obchody,
     o 3. obchody s centrálnou bankou.

- 1. Priame obchody
     o tvoria primárne zdroje, ktoré predstavujú najvýznamnejšiu časť pasívnych bankových obchodov,
     o sú získavané priamo od vkladateľov,
     o hlavné formy takýchto obchodov:
         - nákup vkladov,
         - predaj depozitných certifikátov (vkladových listov),
         - predaj vlastných dlhopisov (bankových obligácií),
         - špeciálne formy vkladov.

- 2. Nepriame obchody
     o predstavujú sekundárne úverové zdroje,
     o jedná sa o úvery poskytnuté od iných bánk na tzv. medzibankovom trhu,
     o s ponukou finančných prostriedkov prichádzajú banky, ktoré majú dostatok primárnych zdrojov.

- 3. Obchody s centrálnou bankou
     o prestavujú úvery poskytnuté centrálnou bankou jednotlivých obchodným bankám.

Aktívne bankové obchody
- predstavujú požičiavanie peňazí (poskytovanie úverov, ale aj investície do cenných papierov).
- tieto obchody – sú závislé na tvorbe zdrojov, tzn. úzko súvisia s pasívnymi bankovými obchodmi (bez úspor by požičiavanie kapitálu nebolo možné).
- premena úspor na úvery – dôležitá z národohospodárskeho hľadiska.
- úver umožňuje klientom získať dodatočné finančné prostriedky na krytie svojich potrieb.
- pri aktívnych bankových obchodoch – banka sa stáva veriteľom a účtuje svojim dlžníkom úrok.
- tieto obchody sa v bilancii objavia na strane aktív.
- poskytnutie úveru v najrôznejších formách – hlavná forma podnikania s peňažnými prostriedkami, a zároveň prináša bankám značné riziká.
- preto banky volia štruktúru aktív aj s ohľadom na ziskovosť a likviditu.
- okrem úverov – banky vytvárajú aj ďalšie aktíva, napr. rôzne druhy investícií.

Neutrálne obchody a služby

- neutrálne (sprostredkovateľské) obchody – prestavujú mimobilančné operácie.
- neodrážajú sa v bilancii – banky nezískavajú, ani neumiestňujú kapitál.
- hlavné druhy neutrálnych bankových obchodov:
        o 1. sprostredkovanie platobného styky,
        o 2. devízové obchody,
        o 3. zmenárenské obchody,
        o 4. depotné obchody,
        o 5. ostatné služby.

- 1. Sprostredkovanie platobného styku
        o sprostredkovanie platobného styku (tuzemského aj zahraničného) – veľmi dôležitá činnosť bánk,
        o banka uskutočňuje denne veľké množstvo platobných operácií, spravidla bezhotovostne, tzn. prevodom na účtoch.

- 2. Devízové obchody
        o ide o aktivity bánk, ktoré sa zameriavajú na nákup a predaj devíz, t. j. peňažných prostriedkov v cudzej mene.

- 3. Zmenárenské obchody
        o ide o obchody, ktoré sa realizujú spravidla medzi bankami a fyzickými osobami v rámci turistického ruchu,
        o v porovnaní s devízovými obchodmi – jedná sa o malé obchody,
        o predmetom zmenárenských obchodov sú valuty, tzn. platné obeživo cudzích štátov (papierové peniaze a mince cudzích štátov v hotovosti).

- 4. Depotné obchody
        o banky prijímajú do úschovy rôzne cenné predmety, cenné papiere a pod.,
        o príklad – napr. bezpečnostné schránky, ktoré môžu klienti využívať na úschovu klenotov, drahých kovov, rôznych listín (doklady, cenné papiere, osobné dokumenty a pod.),
        o za túto službu – klient platí poplatok

 

Členenie obchodných bánk
- hľadiská členenia obchodných bánk:
      o štruktúra bankových produktov,
      o rozsah poskytovaných služieb,
      o vlastníctvo,
      o klientela, resp. členenie podľa subjektov, ktorým sú bankové služby poskytované.

- z hľadiska štruktúry bankových služieb sa obchodné banky členia na:
      o 1. univerzálne banky,
      o 2. špecializované banky.

- 1. Univerzálne banky
      o poskytujú širokú škálu finančných služieb ktorejkoľvek skupine klientov alebo vybranej klientele,
      o ich klienti – fyzické osoby občania, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby,
      o uvedené skupiny klientov – sú ďalej rozlišované podľa objemu uskutočňovaných transakcií, bonity atď. – napr. v klientele fyzických osôb občanov sú rozlišovaní tzv. bežní klienti a prestížni klienti (bohatí klienti a verejne známe osobnosti, tzv. V.I.P. klienti),
      o v podnikovej klientele – sú rozlišované podniky podľa veľkosti imania, podľa dlhodobosti vzťahov s bankou atď.

- 2. Špecializované banky:
      o zameriavajú sa:
           - na vybrané druhy služieb – napr. investičné banky, hypotekárne banky, záručné banky,
           - na klientelu z vybraných odvetví a na odborov hospodárskej činnosti – napr. poľnohospodárstvo, drobné podnikanie a pod.

- z hľadiska rozsahu poskytovaných služieb sa obchodné banky členia na:

      o 1. maloobchodné banky (retail banking),
      o 2. veľkoobchodné banky (wholesale banking).

- 1. Maloobchodné bankovníctvo
      o uskutočňuje tradičné bankové operácie a poskytuje aj novodobejšie služby pre širokú verejnosť prostredníctvom siete pobočiek,
      o jedná sa o veľké počty objemovo relatívne malých operácií, ktoré prevažujú v celkovom množstve – napr. vklady a výbery hotovosti, drobné pôžičky, poskytovanie hypoték na bývanie, kreditných kariet a pod.,
      o pri poskytovaní týchto služieb – súťažia na trhu nielen banky medzi sebou, ale v súčasnom období aj s inými nebankovými inštitúciami.

- 2. Veľkoobchodné bankovníctvo
     o jedná sa o uskutočňovanie obchodov vo veľkom meradle – tieto obchody predstavujú jednotlivo vysoké čiastky,
     o veľkoobchodné služby – sú ponúkané podnikom (korporáciám) so zdravou finančnou pozíciou a bonitným inštitucionálnym klientom (napr. penzijným fondom, štátnym agentúram),
     o tieto služby – zahŕňajú prevádzkové úverovanie, riadenie hotovosti, obchodné hypotéky, leasing, obchody s cennými papiermi, s poradenstvom pri zlučovaní podnikov fúziami a akvizíciami.

- z hľadiska vlastníctva sa obchodné banky členia na:
     o 1. súkromné banky,
     o 2. družstevné banky,
     o 3. verejnoprávne vlastníctvo bánk.

 
Podobné referáty
BANKOVNÍCTVOSOŠ2.97452364 slov
BankovníctvoSOŠ2.97505520 slov
Bankovnictvo2.99173398 slov
Bankovníctvo2.9808854 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.