referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 19. septembra 2014
Sociálna politika v EU
Dátum pridania:04.01.2010Oznámkuj:12345
Autor referátu:BakalarRia
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 588
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:4.6
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:7m 40s
Pomalé čítanie:11m 30s
 
Sociálna politika EÚ

- nadnárod. zoskupenie štátov, formálne vznik. v r.1993 podpísaním Maastrichskej zmluvy

-je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti,
-je založená na slobode
- demokracii,
- rovnosti,
- právnom štáte,
- dodržiavaní ľudských práv.
- Je založená na princípoch spravodlivosti, tolerancie, antidiskriminácie.

Od 1.5.2004 SR je plnoprávnym členom EÚ. V súčasnosti má EÚ 25 členských štátov.

Základom soc. pol. EÚ sú 4 princípy:

1.potreba mať vhodné nástroje soc. pol. na ochranu pred neobmedzenou konkurenciou
2.soc. výdavky musia byť udržateľné v rámci EÚ– udržateľnosť soc. výdavkov
3.funkciu štátu blahobytu je vhodné zabezpečovať rovnováhou medzi verejným, kolektívnym a súkromným úsilím,
4.soc. politiku a pol. prac. trhu orientovať na rozvoj ľuds. zdrojov k dosahovaniu sebestačnosti a integrácii ľudí do spoločnosti

Základné hodnoty sociálna politika EÚ:

1.soc. spravodlivosť,
2.solidarita
3.vzájomné zdieľanie ďalších spoločných hodnôt

Soc. politika patrí k hlav. politikám EÚ a má tendenciu sa spájať s politikou zamestnanosti.

Sociálna politika EÚ pokrýva tieto oblasti:

1.rovnosť príležitosti
2.ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci
3.zamestnanosť
4.pracovné podmienky
5.soc. zabezpečenie
6.riešenie problémov marginalizovaných skupín

Člens. štáty EÚ patria k soc. štátom.

Soc. pol. EÚ má ciele:

- posilniť soc. zabezpečenie hlavne vo vzťahu k rodine.
- poskytovať pomoc tým oblastiam, v kt. hrubý domáci produkt na 1 obyvateľa je menší ako 75 perc. priemer celého spoločenstva EÚ,
- zdroje EÚ orientovať na oblasti postihnuté hospodárskym poklesom,
- boj s dlhodobou nezamestnanosťou,
- uľahčenie mladým ľuďom vstupu na trh práce
- boj so štrukturálnymi problémami (v poľnohosp.), vrátane boja s ekonomickým úpadkom.

Základnými zdrojmi ako zrealizovať ciele vo vzťahu k jednotlivým člens. štátom sú štrukturálne fondy:

1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)

2, zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

Zoznam aktuálnych priamych podpôr

1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)
a) jednotná platba na plochu (SAPS),
b) platba na pestovanie energetických plodín
c) osobitná platba na cukor,
d) osobitná platba na ovocie a zeleninu
e) prechodná platba na rajčiaky

2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

a) podpora v znevýhodnených oblastiach (LFA)
b) agroenvironmentálne platby
c) podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde
d) platba na opatrenie životné podmienky zvierat
e) platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy
f) lesnícko - environmentálna platba
g) podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu

3. zo štátneho rozpočtu SR - doplnkové priame platby

a) doplnková platba na plochu
b) platba na chmeľ
c) platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ)

-europ. soc. fond (ESF)
-europ. fond regionálneho rozvoja
-europ. fond súdržnosti – kohézny fond

Európsky soc. fond:
- podporuje sa integrácia dlhodobo nezamestnaných do prac. pomeru,

- pomáhať mladým ľuďom vstupovať na trh práce a pri hľadaní prac. príležitostí,

- podporovať integráciu ľudí ohrozených vylúčením z prac. procesu,
- podporovať rovnaké príležitosti medzi mužmi a ženami na trhu práce.

Inštitúcie EÚ:

1.Európska rada
2.Rada Európ. únie
3.Európska komisia
4.Európsky parlament
5.Európsky súdny dvor
Existuje aj Účtovný dvor, Europ. investič. banka, Hospodár. a soc. výbor, Výbor regionov.

Európska rada: je inštitucionálne stretnutie vrcholných predstaviteľov člen. štátov s predsedom eur. komisie
(predsedovia vlád s preds. eur. kom.).

Úlohy: politicky viesť, zabezpečovať súdržnosť, schvaľovať dôležité dokumenty,

Rada Európ. únie: je hlavná zákonodarná inštitúcia, v ktorej sa stretávajú ministri vlád členských štátov.
Úlohou je národná ochrana a obrana člens. štátov. Má svoje predstavenstvo.

Európska komisia: je iniciatívnym, výkonným a správnym orgánom EÚ. Funguje na čele s predsedom, ktorý združuje kolegium komisárov. Od r. 2005 každá krajina má v zastúpení svojho komisára. Hl. úl. je dozeranie na plnenie zakladajúcich zmlúv, dozerať na realizáciu nariadení a direktív vydaných Radou EÚ.

Európsky parlament: má 732 poslancov. Je to jediný volený orgán EÚ. Hl. úl. je schvaľovanie zákonov a kontrola exekutívy a každoročne schvaľuje rozpočet EÚ.

Európ. súdny dvor: dbá na to, aby normy vydávané inštituciámi EÚ boli v súlade s obsahom zakladajúcich zmlúv.
Vydáva stanoviská týkajúce sa správnej interpretácie opatrení.
Sudcovia a generálni advokáti-

Každý štát musí byť demokratickým štátom, ktorý musí splňať tzv. Kodaňské kritéria, ktoré boli prijaté na zasadaní Eur. Rady v r. 1999 v Kodani.

Kodaňské kritéria:

1.stabilita inštitúcií zaisťujúcich demokraciu, zakotvená ochrana ľudských práv a práv národnostných menšín
2.fungujúce trhové hospodárstvo, ktoré je schopné konkurencie v Eur. únii
3.schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, vrátané dodržania cieľov politickej, hospodárs. a menovej únie

14.Transformácia soc. sféry a nová soc. politika na Slovensku

15.Životné minimum v systéme soc. politiky

Teória rozlišuje niekoľko druhov život. miním:

a/ existenčné minimum- ohrozenie zdravia a života
b/ sociálne minimum – aj uspokojovanie iných potrieb, napr. vzdelávanie, kultúra
Minimálny komfort – kategória, ktorá je spätá s posudzovaním života.

Životné minimum – spoločensky uznaná hranica čistého mesačného príjmu, ktorý by mal dočasne zabezpečovať spoločne hospodariacej jednotke uspokojovanie základ. životných potrieb na veľmi skromnej úrovni.

ŽM plní 2 základ. funkcie:

1/ má zabezpečovať dočasnú ochranu pred hmotnou a soc. núdzou a vytvára ochranu pred dočasnou príjmovou nedostatočnosťou

2/ sekundárna funkcia ŽM má byť kritériom na adresné poskytovanie dávok v závislosti od pomeru skutočného príjmu občana a výšky ŽM zodpovedajúce posudzovaným osobám. Od tohto pomeru závisí vznik nároku na dávku ako i výška poskytovanej dávky.

Javovou stránkou ŽM je mesačný príjem, ktorý je hlavným ukazovateľom. Mesačný príjem by mal zabezpečiť ŽM občanovi, pokiaľ sa nenachádza v stave hmotnej núdze.

Legislatívne vymedzenie ŽM:
-zák. o pomoci v hmotnej núdzi
-zák. o životnom minime č. 601/03 Zb.

Metódy stanovenia životného minima:

1.metóda komplexných normatívnych spotrebných košov
( absolútna metóda)

- (určiť koľko kg mäsa, l mlieka, párov topánok, veľkosť bytu má prislúchať jednej rodine určitého zloženia v danej krajine a roku a koľko sa spotrebuje), využíva sa minimalizácia, racionalizácia týchto hodnôt.

- konštruuje sa na báze nevyhnutných potrieb človeka v jednotlivých fázach životného cyklu pri minimalizácii jeho životných potrieb.

Využívajú sa:

- v oblasti hodnotenia život. úrovne obyvateľov,
- na zachytenie cenového vývoja a rast životných nákladov
Využíva sa u nás.

2. štatistická metóda (relatívna metóda)
- vychádza z porovnania ukazovateľov celkových čistých príjmov na obyvateľov. Je typická pre vyspelejšie ekonomiky
3. analýza empirických dát príjmovovýdavkovej situácie nízkopríjmových domácností
4. kombinácia normatívneho spotrebného koša a analýzy empirických dát
5. subjektívne stanovenie týchto hraníc na základe empirických výskumov – nepoužíva sa

Valorizácia životného minima

ŽM sa v súčasnosti valorizuje vždy k 1.júlu kalendá. roka. Táto valorizácia je zakompovaná v príslušnom zákone, že príslušné ministerstvo môže vykonať valorizáciu opatrením.

Valorizácia sa uskutočňuje podľa 2 základných ukazovateľov:

1.rast čistých mesačných príjmov
2.rast životných nákladov u nízkopríjmových domácnosti
Tieto základné ukazovatele stanovuje štatistický úrad SR pre MPSVaR.

Pre tých, kt. poberajú dávku v hmot. núdzi sa valorizačný mechanizmus neexistuje.

Tam je potrebná novelizácia zákona.

Zák. o ŽM sa uplatňuje pri opatrovateľskej službe, úhrada v zariadenia soc. služieb, pri peňaž. príspevkoch na kompenzáciu z titulu ťažk. zdravot. postih. občanov, asistentská služba pre ťaž. zdr. post. občana, príspevok za opatrovanie, pri náhradnom výživnom

ŽM sa použije ak občan je vlastník motor. voz. ak jeho hodnota nepresahuje 35-násobok ŽM.

ŽM sa objavuje ak rozhoduje sa o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi v obci, ŽM limituje jednorazovú dávku, výška tejto dávku je 3-násobok ŽM.

Sumy životného minima sú rozlišované:

a/ na prvú fyz. os.
b/ na ďalšiu spoluposudzovanú fyz. os.
c/ na nezaopatrené dieťa
Požiadať o úver zo št. fondu rozvoja bývania môže občan, ktorého príjem nepresahuje 3-násobok ŽM.
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.