SHMÚ začal v širšom rozsahu merania O3 vykonávať až v roku 1991. Doterajšie merania potvrdili na celom území prekračovanie navrhovanej kritickej úrovne (50 μg.m-3 priemer za vegetačné obdobie z denných hodnôt) aj významné prekročenie navrhovanej kritickej expozície AOT 40 pre poľnohospodárske plodiny aj lesné ekosystémy. V teplých letných mesiacoch sa často vyskytuje prekročenie IH8h ( 110 μg.m-3).
AOT 40 je suma koncentrácií O3 nad úrovňou 40 ppb (80 μg.m-3) za mesiace máj až júl cez denné hodiny (globálne slnečné žiarenie väčšie ako 50 W.m-2). AOT 40 = 3 000 ppb hodín zodpovedá 5 % strate úrody pšenice.

Slovensko sa nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčšou kyslosťou zrážkových vôd v Európe. Celková (suchá + mokrá) depozícia síry na území SR predstavovala v roku 1991 v priemere 4g S.m-2 (40 kg síry na hektár). Na tejto hodnote sa zdroje zo Slovenska podieľali 30 % a zahraničné zdroje 70 %.
Na území Slovenska je rad technológií, pri ktorých vznikajú špecifické škodliviny spôsobujúce viaceré lokálne problémy znečistenia ovzdušia (H2S a CO2 v Bratislave, arzén, chlór a vinylchlorid na Hornej Nitre, chlór a amoniak v Šali, fluór v Žiari nad Hronom, organosírne zlúčeniny v okolí celulózok, cementársky a magnezitový prach...). Znižovanie týchto emisií vyžaduje nákladné inovácie technológií. Na území Slovenska sa zatiaľ' nevykonávajú systematické merania prchavých i perzistentných organických látok, z ktorých viaceré sa vyznačujú karcinogénnymi účinkami.
Rast emisií skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O, freóny, halóny a ďalšie) spôsobuje narastanie skleníkového efektu atmosféry. Ide o najvážnejší globálny environmentálny problém v histórii ľudstva. Jeho dôsledky si slovenská populácia zatiaľ' nedostatočne
uvedomuje. Rast priemernej teploty vzduchu na našom území od začiatku storočia je asi 0,7 °C a pokles atmosférických zrážok asi 10 %. Prietoky vody na slovenských riekach sa za posledné desaťročie, oproti priemeru za obdobie 1930 - 1980, znížili o 10 - 30 %, v niektorých prípadoch aj viac.
Prognóza znečistenia ovzdušia Slovenskej republiky v období vzniku samostatného štátu a jeho prechodu z centrálne riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo je mimoriadne obtiažna a problematická. Skončilo sa obdobie extenzívneho vývoja, štátom subvencovaných cien palív, surovín, energie a dopravy i éra veľkých monopolných výrobcov. Legislatíva ochrany ovzdušia sa začala uberať rovnakým smerom ako v štátoch Európskeho spoločenstva, aj keď s oneskorením niekoľkých rokov.