referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 30. októbra 2014
Inflácia a nezamestnanosť
Dátum pridania:14.03.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:becka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 024
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:8.5
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:14m 10s
Pomalé čítanie:21m 15s
 
1. Inflácia a nezamestnanosť

Nezamestnanosť a inflácia sú najväčšie súčasné makroekonomické problémy. Prax ukazuje, že z krátkodobého hľadiska medzi infláciu a nezamestnanosťou pôsobí vzťah, ktorý zobrazuje Phillipsova krivka, ale z dlhodobého hľadiska miera nezamestnanosti v podstate nezávisí od dlhodobej miery inflácie.

2. Podstata a formy inflácie

V súčasnosti je inflácia vo vyspelých trhových ekonomikách jedným z najvážnejších makroekonomických problémov. Inflácia sa najčastejšie charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. Infláciou môžu vyvolávať rozličné činitele. Je to emisia prebytočného dopytu, ale aj prílev takých tovarov na trh, ktoré nemajú dopyt. K inflácii dochádza, ak rastie cenová hladina. Najpoužívanejšou mierou inflácie je index spotrebiteľských cien, rovnako známy ako CPI. CPI meria náklady tržného koša spotrebných statkov a služieb. Je založený na cenách potravín, odevov, obydliach, palív, dopravy, lekárskej starostlivosti, školského vzdelania a ostatných komodít potrebných pre každodenný život.

Deflácia - opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď celková cenová hladina klesá. Dlhodobo trvajúce deflácie, kedy ceny nepretržite klesali po obdobie niekoľkých rokov, sú spojené s najhorším obdobím v hospodárstve.
Dezinflácia - označuje pokles miery inflácie.
Index cien výrobcov /PPI/ - meria hladinu cien na úrovni veľkoobchodu alebo výrobcov. Zahrňuje ceny potravín, produktov spracovateľského priemyslu a ťažobného priemyslu. Tento index je dôležitý, pretože je veľmi podrobný a široko ho používajú firmy.

2.1 Druhy inflácie

Inflácia môže nadobudnúť rozmanité formy podľa rýchlosti rastu cien. Obyčajne sa hovorí o týchto troch formách inflácie:

- do 9%mierna inflácia
- 10-999%cválajúca inflácia
- od 1000%hyperinflácia

2.1.1 Mierna inflácia
Pri miernej inflácii rastú ceny pomaly. Je celkom prijateľná a zlúčiteľná s normálnym vývojom ekonomiky. Môžeme ju charakterizovať, ako jednociferné ročné miery inflácie. Ak sú cenu relatívne stabilné, ľudia dôverujú peniazom. Vzostup cenovej hladiny za 1 rok je do 10%.

2.1.2 Cválajúca inflácia
Ak k nej dochádza, začínajú ceny rásť v rozsahu 10 – 100% ročne. Tento druh inflácie spôsobuje veľké ekonomické problémy. Ak sa cválajúca inflácia úplne rozvinie, vznikajú vážne hospodárske poruchy. Pretože peniaze strácajú tak rýchlo svoju hodnotu – s reálnymi úrokovými mierami mínus 50% alebo 100% ročne – ľudia sa vyhýbajú tomu, aby držali viac peňazí, než je holé minimum. Ľudia hromadia statky, kupujú domy a nikdy nepožičiavajú peniaze na nízke nominálne úrokové sadzby.

2.1.3 Hyperinflácia
Je treťou formou, ktorá je spojená s mierou inflácie viac ako 100%, výraznou dezorganizáciou ekonomiky a rozpadom peňažného hospodárstva. Peniaze už neplnia svoju funkciu.

Z hľadiska výsledkov merania poznáme infláciu:
- otvorenú
- skrytú
- potlačenú

2.1.4 Otvorená inflácia
Pri tejto inflácii dochádza k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo prevahy dopytu nad ponukou. Je merateľná a je považovaná za únosnejšiu ako je skrytá či potlačená inflácia.

2.1.5 Skrytá inflácia
Pri tejto inflácii sa rast cien z rozličných dôvodov neprejavuje. Bola typická pre centrálne riadenú ekonomiku. Navonok sa prejavuje nedostatkom tovaru, rozvojom čierneho trhu, vynúteným rastom úspor a pod.

2.1.6 Potlačená inflácia
Táto inflácia nie je patrná. Trh je deficitný, existuje nerovnováha medzi ponukou a dopytom, nie je k dispozícii potrebný sortiment a preto dochádza často i ku skupovaniu nedostatkového tovaru a pod.

Ukazuje sa že, súčasná inflácia prebieha ako proces vzájomného pôsobenia viacerých činiteľov, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú. V určitých obdobiach či krajinách niektoré silnejú, iné slabnú. Podstatnou a novou črtou inflačného vývoja v ostatných dvoch desaťročiach je skutočnosť, že jej zdroj nespočíva len v nadmernom dopyte, ale aj v cenovej tvorbe na strane ponuky, čo závisí od vývoja výrobných nákladov. V závislosti od zdrojov inflácie postupne vznikli teórie dopytovej a nákladovej inflácie.

2.1.7 Dopytová inflácia (inflácia ťahaná dopytom)
Podľa tejto teórie príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z toho dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte. Mnohí ekonómovia skúmajú, aký vplyv na celkovú rovnováhu hospodárskeho systému majú štátne výdavky. Zisťujú, že do hospodárstva preniká veľká masa peňazí ako súčasť výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako aj v rámci investičnej aktivity podnikateľov. V dôsledku toho rastie úhrnný kúpyschopný dopyt rýchlejšie, ako celková ponuka. Preto je potrebné odčerpať relatívne prebytočný kúpyschopný dopyt, čo možno dosiahnuť zvýšením cien, a tým utvoriť predpoklady nastolenia ekonomickej rovnováhy. V konkrétnej podobe agregátny dopyt tvoria výdavky na spotrebu, investície a štátne výdavky. Z tohto hľadiska možno hovoriť o týchto príčinách inflácie:

-Významnú položku výdavkov na spotrebu predstavujú mzdy. Ak rast nominálnych miezd je rýchlejš9, ako rast produktivity práce, dochádza k inflácii.
-Nadmerný rast investícií môže spôsobiť rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi do vzniku dopytovej inflácie.
-Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov, zvyšuje tým kúpyschopný dopyt a zároveň utvára predpoklady vzniku inflačných tlakov.
-Štát svojimi opatreniami v oblasti peňažno-úverovej politiky zlacňuje úver, o ktorý potom rastie záujem, čím sa zvyšujú výdavky na investície a spotrebu, ale zároveň vzniká možnosť rastu dopytovej inflácie.
-Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu (školstvo, zdravotníctvo, kultúru), zvyšuje výdavky do sociálnej oblasti, čím sa zvyšuje kúpyschopnosť obyvateľstva, dochádza k deficitu štátneho rozpočtu, dopyt je vyšší ako ponuka, a tým vzniká dopytová inflácia.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Podobné referáty
Inflácia a nezamestnanosťSOŠ2.96702956 slov
Inflácia a nezamestnanosťSOŠ2.9867926 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.