PREDHISTÓRIA EKONOMICKEJ VEDY

Staré Grécko
- otázky hospodárstva sa rozpracúvali v kontexte politických a etických úvah vo filozofii – poznatky o hospodárení sa rozvíjali v rámci filozofie
- vydávali sa spisy o tom, aká by mala byť domácnosť, aké vzťahy by mali byť medzi jej členmi a ako by mal pán domácnosti spravovať jej hospodárstvo
- ekonómia = oikos (dom, hospodárstvo) + nomos (pravidlo)
- rozhodujúca časť filozofov považovala otroctvo za prirodzené, aristotelovská filozofia tvrdí, že Gréci sú povolaní vládnuť ostatným národom ako otrokom
- otroctvo je samozrejmé a jeho nevyhnutnosť sa zdôrazňuje tým, že výrobné nástroje nemôžu samy pracovať. Keby napr. tkáčske člnky samy tkali, nebolo by treba otrokov
- otrokov považovali za výrobné nástroje, ktoré sa od ostatných odlišujú tým, že sú živé bytosti a hovoria
- dichotómia – ekonomika (hospodárstvo) a chrematistika (zárobková činnosť)
- ekonomika – kočovníctvo, vojenstvo, lupičstvo, lov, poľnohospodárstvo
- chrematistika – obchodovanie pre zisk a úžeru
- za dôstojné pre slobodného občana sa považovalo vedenie domácnosti založené na ekonomike, pričom sa zdôrazňovala poľnohospodárska činnosť a poľnohospodárstvo ako kľúčové odvetvie hospodárstva

1. Xenofón
- „Oikonomikus“ – zaoberal sa pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva
- vyzdvihoval význam poľnohospodárstva ako odvetvia, ktoré je zdrojom obživy všetkých vrstiev spoločnosti

2.